V roku 1800 žila na Zemi približne miliarda ľudí. S nástupom priemyselnej revolúcie ľudia začali využívať stroje na všetko, čo sa predtým robilo ručne alebo pomocou zvierat. A stroje sa „živili“ fosílnymi palivami, ktoré spaľovali a do atmosféry vypúšťali stále väčšie množstvá skleníkových plynov. Dnes má naša planéta takmer 8 miliárd obyvateľov a na výrobu energií míňame stále viac fosílnych palív a tak produkujeme stále viac emisií CO2. Zem prechádzala aj v minulosti každých 100 tisíc rokov zmenou klímy – striedali sa horúce a ľadové obdobia. Teraz však pozorujeme takéto zmeny už aj v priebehu ľudského života.

Podobne ako v skleníku, kde sklo zabraňuje úniku odrazeného slnečného žiarenia do atmosféry, aj Zem takto chránia skleníkové plyny, ktoré absorbujú infračervené žiarenie vychádzajúce zo Zeme a znova ho emitujú.

Dusík, ktorý tvorí až 78% zemskej atmosféry, tvorí podobne ako kyslík molekuly zložené z dvoch atómov toho istého prvku a nemá vplyv na globálne otepľovanie, lebo neabsorbuje ani neemituje infračervené žiarenie. Medzi skleníkové plyny patria: vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný, ozón a freóny.

Skleníkové plyny v atmosfére hrajú veľmi dôležitú úlohu pri regulácii teploty na povrchu Zeme. Ak by ich bolo málo, zamrzli by sme. Ak ich je však príliš veľa, absorbujú infračervené žiarenie a ohrievajú planétu, čo spôsobuje zánik mnohých foriem života.

Skleníkové plyny v atmosfére hrajú veľmi dôležitú úlohu pri regulácii teploty na povrchu Zeme. Ak by ich bolo Správna odpoveď – a. Ak berieme do úvahy len emisie, ktoré vznikajú len v rámci hraníc krajín, teda bez zvažovania prepravy tovarov po svete, tak najvyššie emisie majú malé krajiny, kde sa ťaží ropa a majú relatívne málo obyvateľov – arabské krajiny na Strednom východe.

Tektonická činnosť je procesom, ktorý môže ovplyvňovať globálne otepľovanie, ale nie je jeho následkom. Následkami sú topenie obrovských objemov ľadu na póloch a následne stúpajúca hladín morí, ako aj pozorovateľné klimatické zmeny – prívalové dažde, suchá, či tornáda. Ohriatie atmosféry Zeme o viac ako 2°C bude mať podľa vedcov dramatický vplyv na život na Zemi. Niektoré časti sa stanú neobývateľné, iné oblasti budú zaplavené stúpajúcou hladinou morí a milióny ľudí sa budú musieť presťahovať. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov sa nebude vedieť takýmto zmenám prispôsobiť a neprežije.

Tektonická činnosť je procesom, ktorý môže ovplyvňovať globálne otepľovanie, ale nie je jeho následkom. Následkami sú topenie obrovských objemov ľadu na póloch a následne stúpajúca hladín morí, ako aj pozorovateľné klimatické zmeny – prívalové dažde, suchá, či tornáda. Ohriatie atmosféry Zeme o viac ako 2°C bude mať podľa vedcov dramatický vplyv na život na Zemi. Niektoré časti sa stanú neobývateľné, iné oblasti budú zaplavené stúpajúcou hladinou morí a milióny ľudí sa budú musieť presťahovať. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov sa nebude vedieť takýmto zmenám prispôsobiť a neprežije.

Najnovšie analýzy potvrdzujú fakt, že za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o takmer 1°C. Desať najteplejších rokov od začiatku konca 19. storočia bolo zaznamenaných od roku 1983. Na Slovensku pritom evidujeme nárast priemernej teploty až o 2°C a na póloch dokonca o 3°C.

Všetky uvedené metódy sa využívajú na mapovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, následkov globálneho otepľovania (nárast hladiny morí, rozpúšťanie ľadovcov na póloch, zrážky, suchá, tornáda…)  a predikciu vývoja koncentrácie CO₂ a klimatickej zmeny v budúcnosti.

Uhlíková stopa hamburgera závisí do značnej miery od toho, odkiaľ pochádzajú suroviny na jeho výrobu. Najväčší podiel na jeho uhlíkovej stope má hovädzie mäso, keďže živočíšna výroba má vysokú uhlíkovú stopu. Dobytok totiž pri trávení vypúšťa metán, ktorý je 20x silnejším skleníkovým plynom ako CO₂. Netreba zabúdať ani na chladenie a mrazenie surovín, ich dopravu a prípravu. V priemere je uhlíková stopa hamburgeru 2,5 kg.

Vyše 300 tonový Boeing 747 s viac než 400 pasažiermi na palube, potrebuje na cestu z Viedne do New Yorku približne 80 000 litrov paliva. Pri ceste v ekonomickej triede je uhlíková stopa jedného pasažiera približne 2,4 tony CO₂. V prípade Business class je ešte vyššia.

Rifle dokážu počas svojho života vyprodukovať až 34 kíl CO₂ – od pestovania bavlny, výroby rifloviny, farbenia, šitia, dopravy do obchodu, cez nosenie, pranie, až po vyhodenie na smetisko. Tričko vyrobené v Ázii a dovezené lietadlom alebo loďou k nám, má uhlíkovú stopu skoro 10 kg. No a tenisky k tomu pridajú ďalších takmer 15 kg oxidu uhličitého. Takže spolu takmer 59 kg CO₂. A koľko ich máš doma v skrini?

Povrch oceánov uvoľňuje oxid uhličitý do vzduchu, ale oceán takisto CO₂ absorbuje a ukladá. Oceány absorbujú tretinu CO₂ emitovaného ľudstvom, pri tom sa však okysľujú, čo má nepriaznivé účinky nielen na koralové útesy, ale najmä na planktón (produkuje polovicu kyslíka, ktorý dýchame). V dôsledku globálneho otepľovania klesla populácia planktónu od roku 1950 o 40%! Planktón je základom potravinových reťazcov oceánu. Navyše, keď sa oceány oteplia, budú schopné ukladať menej uhlíka a emitovať viac CO₂ späť do atmosféry.

Slovenské elektrárne, a.s.,  vyrábajú nízkouhlíkovú elektrinu najmä v jadrových a vodných elektrárňach. Jadrové elektrárne pri prevádzke nevypúšťajú do atmosféry žiaden CO₂ a ich uhlíková stopa spolu s veternými elektrárňami je najnižšia zo všetkých zdrojov. Slovensko má piatu najčistejšiu elektrinu z pohľadu emisií CO₂ v Európe, a celkové emisie CO₂ z výroby elektriny klesnú ešte viac po spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a po odstavení hnedouhoľnej elektrárne v Novákoch.

Viac ako polovica nášho dýchateľného kyslíka pochádza z oceánu. Produkujú ho najmä malé rastliny nazývané fytoplanktón. Oceány absorbujú tretinu CO2 vypúšťaného ľudstvom, pri tom sa však okysľujú, čo má nepriaznivé účinky nielen na koralové útesy, ale najmä na planktón. V dôsledku globálneho otepľovania klesla populácia planktónu od roku 1950 o 40 %!!! Navyše, planktón je základom potravinových reťazcov oceánu.

Tropické lesy (lesná formácia v rovníkovom pásme, v subekvatoriálnom pásme a v tropickom pásme) pokrývajú menej ako 7 percent zemského povrchu, ale sú domovom asi 50 percent všetkého živého na našej planéte.

Sektor výroby elektriny a tepla je zodpovedný za najväčší podiel globálnych emisií skleníkových plynov na úrovni približne 25 %. Sektor poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iného využívania pôdy je na druhom mieste s 24 %. Sektor dopravy vypúšťa približne 14 % globálnych emisií skleníkových plynov a zahŕňa najmä spaľovanie fosílnych palív v cestnej, železničnej, leteckej a námornej doprave.

Nový jadrový blok v Mochovciach bude mať inštalovaný výkon 471 megawattov a pokryje približne 13 % z domácej spotreby elektriny. V porovnaní s elektrárňami na uhlie a plyn každý rok zabráni vypusteniu až 2,5 milióna ton emisií CO₂ do ovzdušia v porovnaní v modernými elektrárňami spaľujúcimi fosílne palivo. To je asi toľko, ako keby zo slovenských ciest zmizlo viac než milión osobných a nákladných áut.

Slovenské elektrárne intenzívne pracujú na príprave projektov transformácie svojich elektrární v Novákoch a Vojanoch. Jedným z nich je aj vybudovanie solárneho parku na plochách existujúcich odkalísk, skládok stabilizátu, ako aj v samotnom areáli elektrární. Niektoré z týchto plôch sa ešte v súčasnosti využívajú na ukladanie popola zo spaľovania uhlia, avšak po ukončení prevádzky by sa mal zmeniť účel ich využitia na vybudovanie fotovoltaických elektrární. Celkový potenciál fotovoltaiky v areáli elektrárne Nováky, ako aj v elektrárni Vojany, je až 80 MW v každej lokalite, čo by ich radilo medzi najväčšie solárne elektrárne v strednej Európe.

Európska zelená dohoda je plánom krajín EÚ na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ tak, že výzvy v oblasti klímy a životného prostredia (prechod na čisté obehové hospodárstvo, obnoviť biodiverzity a zníženie znečistenia) sa premenia na príležitosti vo všetkých oblastiach politiky a umožní sa spravodlivá a inkluzívna transformácia pre všetkých, aj s dostupnými finančnými nástrojmi.

Uhlíková neutralita do roku 2050 znamená dosiahnuť do polovice storočia rovnováhu medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov. Za zachytávače uhlíka možno považovať všetky prírodné alebo umelo vytvorené systémy, ktoré pohlcujú viac uhlíka ako ho vyprodukujú – napr. pôda, lesy a oceány. Doteraz sa nám však nepodarilo vytvoriť umelé zachytávače, ktoré by dokázali pohltiť také množstvá uhlíka, aby sa tým podarilo zmierniť otepľovanie planéty. Cieľom uhlíkovej neutrality je udržať celkové zvýšenie globálnych teplôt pod 2 stupne Celzia s nádejou, že sa obmedzí na 1,5 stupňa Celzia.

Zásuvkové obvody majú v EÚ napätie 230 V, ale niektoré krajiny majú aj iné; napríklad USA majú 110 V systém.

Prvá elektráreň bola uhoľná – v Ludwigovom mlyne v Bratislave a bola uvedená do prevádzky už v roku 1884. Naša prvá vodná elektráreň začala fungovať o 5 rokov neskôr v Krompachoch (bola na obrázku v otázke č.2).

Slovensko má v pláne skončiť s ťažbou hnedého uhlia už v roku 2023, kedy zároveň ukončí prevádzku uhoľná elektráreň v Novákoch.

Medzi nízkouhlíkové zdroje patria tie, ktoré pri prevádzke vypúšťajú len zanedbateľné množstvo skleníkových plynov – vodné, slnečné, veterné a jadrové elektrárne.

Najvyššiu uhlíkovú stopu majú uhoľné elektrárne, pretože pri horení uhlia produkujú až 2,5-násobné množstvo CO₂ (t.z. spálenie 1 kg uhlia = 2,5 kg emisií CO₂).

Termín Blackout znamená úplný výpadok elektrického napájania spôsobený nedostatkom zdrojov na pokrytie spotreby alebo poruchou prenosovej kapacity siete.

Sú to krajiny, kde sa najviac využívajú vodné a jadrové elektrárne (Nórsko, Švédsko, Francúzsko). Slovensku patrí v EÚ 5. miesto!

Slnečná a veterná energia je síce „čistá“, ale dá sa vyrábať len keď svieti slnko, resp. fúka vietor. Inak ju musia nahradiť iné elektrárne – väčšinou plynové.